Konzumná mašinéria

NIE-BRRUSELU

Žijeme v Európe, nielen my, rodení Európania, ale aj prisťahovalci či dlhodobí návštevníci. Presnejšie povedané – mnohí žijeme, pracujeme a tvoríme, no niektorí iba lenivo ležia na tomto našom rodnom kontinente ako na materinskom prsníku, z ktorého nasávajú všetky možné výhody sociálnych systémov, a zároveň ich vôbec netrápi, že ten prsník ako zdroj je už dosť vyčerpaný. Jeho nositeľka „matka Európa“ potrebuje novú šťavu a energiu, aby mohla napájať aj generácie svojich ďalších nových detí, budúcich Európanov. Ale dávame našej prastarej unavenej „matke Európe“ nejakú novú energiu, alebo ju stále iba vyžierame, vyciciavame a vyčerpávame?! Dopúšťame sa dnes toľkých hriechov (konzumných, environmentálnych, vojnových, mediálnych), že vo viacerých ohľadoch sme len nehodnými potomkami našich (niektorých tiež nehodných) predkov, a pritom si o sebe namýšľame, ako sme sa v tejto tzv. informačnej a vedomostnej postindustriálnej dobe posunuli k najvyšším sféram múdrosti. Lenže sa ukazuje, že sme v mnohom oveľa hlúpejší, ako tí, čo dlho pred nami obývali náš terajší životný priestor...


Večnosť nám neodpustí naše prehrešky voči budúcnosti, večnosť nám to zráta nahnevanými nadávkami (na našu adresu) z úst budúcich pokolení. A hoci to vieme, nič proti pažravej konzumnej mašinérii nerobíme, len sa hlúpo utešujeme tým, že mŕtvych (nás) už nič trápiť nebude. V metafyzických väzbách (k možnej večnosti) je to však z našej strany veľmi krátkozraké. Vzťah siločiar v rovnoramennom trojuholníku na zlome uhlov označených symbolmi ON (akokoľvek vzdialený predok) – JA (súčasník, teda existujúca psycho-fyziologická entita) a ONI (budúci potomkovia) je už dávno vyjadrený nie tým klasickým príbehom o troch grošoch (dostal, dá, dostane), ale zvrhol sa kamsi do hlbokého pekla konzumného koša, kde platí iba heslo: „Carpe diem – Uži dňa!“ (Dnes, dnes, dnes! Zajtrajšok nás nezaujíma...) To je to súčasné zlaté teľa veľkej väčšiny európskej populácie, podporované médiami nielen cez všadeprítomnú reklamu, ale v podstate vo všetkých funkčných žánroch a formátoch mediálnych štruktúr.

No ale toto už dnes predsa vie podstatná časť verejnosti, a nič s tým (aspoň zatiaľ očividne) nemieni urobiť. Preto sa pýtajme: Ktorá a aká veľká množina našich spoluobčanov je a naďalej bude chcieť byť taká tupá, aby svoje životy zredukovala len na závislosť od konzumných „radovánok“? A naopak, koľko sa ešte nájde takých, ktorí chcú svoje životy riadiť podľa vlastných myšlienok, skúseností a hodnôt v súlade s pozitívnymi tradíciami (zdedenými od viacerých úctyhodných predchodcov), v nútenej symbióze s princípmi nie vždy zmysluplnej a funkčnej zákonnosti, a tiež s dobromyseľnými normami humanistického vnímania sveta? Aj o tomto by mali byť otvorené debaty, ktoré by prispeli ku kultivácii verejného prostredia.

Treba rozprúdiť celospoločenskú diskusiu o podobe a dôsledkoch mediálnej manipulácie verejného i súkromného života, o nejasnosti a zahmlievaní súvislostí, ktoré reálne ovplyvňujú naše životy, o tom, kam celá táto orwellovská podoba súčasnej retardácie jazyka a tradičného hodnotového systému speje. Hovorme aj o možnej sebaobrane voči potláčaniu slobody myslenia a prejavu. To sú témy, ktoré by mali riešiť občania vo vlastnom záujme čím skôr, ak chcú mať vo svojom časopriestore nádej na slušný život a dôstojnú budúcnosť nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie.

   

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo

        Foto zdroj: http://blogs.discovermagazine.com/crux/2015/02/02/expand-definition-human-being/#.V7n4MWpxo-U

Comments are closed.