V roku 2015 zastihla migračná kríza Európanov absolútne nepripravených a táto kríza pokračuje.  Vyše milióna utečencov sa snažilo dostať do viacerých štátov Európy. Väčšinu migrantov prijalo Nemecko vďaka politike kancelárky Angely Merkelovej, ale aj politike Francúzska a Talianska. EÚ následne  prišla s návrhom na prerozdeľovanie utečencov/migrantov do všetkých štátov EÚ, teda aj na Slovensko.

Proti kvótam sa zdvihla kritika ľudí žijúcich v štátoch strednej Európy proti nelegálnej ekonomickej migrácii, ktorú podporovali najmä západné štáty a rôzne mimovládne organizácie. Na Slovensku vyšlo do ulíc tisíce ľudí a odmietali kvóty pripravené EÚ. V tom čase  som aj písal: Budúcnosť Slovenska je na nás – (pozri TU!)

Slovenská vláda na protesty slovenských občanov zareagovala  a podala žalobu aj s Maďarskom proti mechanizmu prerozdeľovania utečencov na základe kvót.

V septembri 2017 Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot navrhol zamietnuť žalobu oboch štátov. Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov premiestnenie 120-tisíc osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch spomínaných krajín do iných členských štátov Únie.

Politický postoj vtedajšej vlády Roberta Fica k otázke migrantov a povinným kvótam na ich prerozdeľovanie sa nemení ani po zamietnutí žaloby Slovenska Súdnym dvorom Európskej únie. Po zamietnutí žaloby vtedajší premiér Fico  povedal: „Náš postoj ku kvótam sa vôbec nemení, naďalej budeme pracovať na tom, aby solidarita bola prejavená iným spôsobom ako núteným prijímaním migrantov,“ ale aj podotkol, že rozsudok bude Slovensko rešpektovať.  

Marrákeš  v roku 2018 sa  stal obľúbenou destináciou na podpisovanie zmlúv pre riadenú migráciu a multikulturalizmus.

2. mája 2018 v Marrákeši na pozvanie Marockého kráľovstva sa prijala Deklarácia, ktorá je rámcovou zmluvou Európy s Afrikou, na základe ktorej prebehne exodus z Afriky do Európy. 

Niet divu, že nikto z politikov sa k dokumentu pred vlastnými voličmi doma nehlási a všetci sa tvária, že dokument je neškodný. Táto deklarácia je bodom zlomu v procese migrácie do Európy. Dokument je deklaráciou, ktorou sa európske štáty, za chrbtom svojich občanov, zaväzujú v rámci tzv. Rabatského procesu na podporu pravidelnej, migrácie medzi Afrikou a Európou. Je pritom jasné, že z Európy do Afriky nikto migrovať nebude, proces bude len jednosmerný. Samotné znenie tejto Marrákešskej deklarácie nájdete (TU !). Preklad tejto Marrákešskej deklarácie Vám poskytnem v záver tohto článku. Treba si pripomenúť, že samotná deklarácia sa totiž opiera o dve globalistické agendy neomarxistického svetového poriadku, o tzv. Global Compact a o tzv. Agendu 2030. Oba dva dokumenty sú v deklarácii spomenuté a na ne odkazuje. To, čo v dokumente je právnickým slangom pre-žuté tak, aby tomu pomaly nikto nerozumel, je rámcovou zmluvou Európy s Afrikou, na základe ktorej prebehne exodus biblických rozmerov, exodus z Afriky do Európy.  Ponúkam Vám úryvky z deklarácie:

  • Zvýšená pozornosť venovaná boju proti xenofóbii, rasizmu a diskriminácii : partneri vynaložia úsilie na potláčanie týchto javov a podporu vyváženého mediálneho narativu (pozn. Propagandy) o migrácii a diasporách založeného na faktoch a zdôraznenie ich pozitívneho príspevku k rozvoju spoločností v krajinách pôvodu, tranzitu a v krajinách určenia 
  • Cieľom agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 je podľa bodu 10.7 “ Uľahčiť riadnu, bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migrácie a mobility ľudí, vrátane vykonávania plánovanej a dobre riadenej migračnej politiky“ …
  • Vo svojich intervenciách (pozn. Na podporu migrácie) sa budú partneri snažiť zapojiť všetky subjekty pod koordináciou vnútroštátnych orgánov (regionálne organizácie, miestne úrady, tradičné a obvyklé orgánmi, zástupcami občianskych spoločností a migrujúcich a utečeneckých komunít, sociálnych partnerov (neziskoviek), súkromného sektora a médií a akademickej obce (tzn. vysokej školy) …
  • Od svojho založenia Rabatský proces dôsledne presadzoval pozitívny potenciál pravidelné migrácie a kľúčovú úlohu diaspóry pre krajiny pôvodu, tranzitu a určenia.  Posilnenie synergií medzi migráciou a rozvojom predstavuje prioritnú oblasť a je špecifickou črtou procesu Rabate. Partneri dialógu súhlasí s touto cestou a zameria sa vo väčšine svojich opatrení na maximalizáciu prínosov pravidelnej migrácie …
  • Ak vezmeme na vedomie vyššie uvedený cieľ 10.7 Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 (tzv. Agenda 2030), partneri Rabatského procese uznávajú, že je potrebné podporovať a posilňovať cestu k pravidelnej migrácii …
  • Akcia 9: V duchu partnerstva sa venovať najmä otvorenému dialógu o zjednodušení udeľovania víz …
  • Partneri z Rabatského procesu opakujú svoje dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v EÚ oblasti návratu a readmisie a pripomínajú význam udržateľného opätovného začlenenia. Opakujú ich podporu princípu  nenavracania  a súhlasí s tým, že uprednostňujú len dobrovoľný návrat (migrantov) …
10. December 2018 v Marrákeši sa stal sympóziom medzinárodnej konferencie OSN, kde došlo k odsúhlaseniu migračného paktu pod názvom „GLOBÁLNY RÁMEC O BEZPEČNEJ, RIADENEJ A LEGÁLNEJ MIGRÁCII“.  

Proti tejto dohode – zmluve sa opäť zdvihla vlná kritiky slovenských občanov, kde zvolali občiansky aktivisti s nezaradeným poslancom NR SR Petrom Marčekom protest proti prijatiu tejto zmluvy pred Ministerstvom zahraničných vecí a európskych  záležitostí SR a Úradom vlády.

Po prvom proteste občanov sa samotná zmluva a jej obsah dostal aj do NR SR.  90% poslancov hlasovalo proti prijatiu obsahu tejto promigračnej dohody OSN. 

Za prijatie a podpísanie promigračnej zmluvy v Marrákeši boli pätnásti zákonodarcovia z opozície. Konkrétne ide o Zuzanu Zimenovú zo SaS, Jána Budaja, Silviu Shahzad, Natáliu Milanovú, Alana Suchánka (všetci z OĽaNO) a nezaradených poslancov Zsolta Simona, Luciu Žitňanskú, Miroslava Beblavého, Vieru Dubačovú, Simonu Petrík, Katarínu Macháčkovú, Ota Žarnaya (všetci zo Spolu), Juraja Kolesára a Martina Poliačika (Progresívne Slovensko).

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov  (to je ako keby boli za podpísanie migračného paktu, inak by boli proti) – všetci poslanci SaS s výnimkou Zuzany Zimenovej, poslanci klubu Mosta okrem Eduarda Adamčíka a Pétera Vörösa a nezaradení Alena Bašistová a Igor Janckulík. Šiesti zákonodarcovia nehlasovali – išlo o poslancov OĽaNO, ktorí už dopredu avizovali, že sa hlasovania nezúčastnia. Ôsmi poslanci boli neprítomní.

Protesty občanov žiadali aj neúčasť akéhokoľvek zástupcu SR v Marrákeši a taktiež žiadali odvolanie Miroslava Lajčáka z pozície ministra. M. Lajčák  30. novembra (2018)  aj sám podal demisiu do rúk Prezidenta SR (Andreja Kisku), ktorý demisiu ministra neprijal.  Podanie demisie súviselo najmä s tým, že práve Lajčák počas pôsobenia predsedu Valného zhromaždenia v OSN (2017/2018), bol tvorcom a podielnikom na spracovaní obsahu globálnej dohody / paktu o bezpečnej, riadenej  a legálnej migrácie, kde migráciu chcel povýšiť na ľudské právo a sám loboval za jeho prijatie. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu / zmluvy je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.  Stranícki kolegovia odmietli Lajčákové dieťa (pakt OSN) v podobe legalizovania migrácie. Vláda SR po zasadnutí NR SR odmietla taktiež účasť slovenského zástupcu (10-11. December 2018) v Marrákeši.

Mirosla Lajčák zostal doma a  aj napriek jeho vlastným vyhrážkam, že odchádza z vlády a aj po podaní demisie nakoniec zostava v kresle ministra zahraničných vecí. 

Ako prvé sa o pakte odmietli vôbec baviť vlani Spojené štáty. Krátko pred júlovom schválením obsahu paktu aj M.Lajčákom, ktorý ako predseda Valného zhromaždenia  OSN dňa  13.Júla 2018  migračný pakt podpísal.   Potom  sa začali ozývať ďalšie kritické hlasy ďalších kontinentov napríklad aj v Austrálií.  V Európskej únii sa k nemu postupne odmietli pripojiť všetky štyri štáty vyšehradskej skupiny – Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko a tiež Lotyšsko, Bulharsko a Rakúsko. 

Napätie vyvolal pakt aj v Chorvátsku medzi vládou, ktorá ho prijať chce, a prezidentkou Kolindou Grabarovou Kitarovićovou, ktorá odmietla do Marrákeša cestovať.

V Belgicku sa dokument postaral o rozpad vládnej koalície, z ktorej vystúpil jej najsilnejší člen Nová flámska aliancia (N-VA) kvôli rozhodnutiu premiéra v Marrákeši s paktom súhlasiť.

Globálny pakt, ktorý má byť definitívne potvrdený na Valnom zhromaždení OSN 19. decembra 2018,  v Marrákeši  bol prijatý väčšinou štátov zo 193 členských štátov. Na konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) v marockom Marrákeši schválili 10. decembra 2018  zástupcovia zo 164 krajín globálny pakt o migrácii. Účastníci schválili pakt aklamáciou na začiatku dvojdňovej konferencie

To, že Slovensko odmietlo účasť a podpísanie paktu OSN V Marrákeši  je určite veľmi dobré, avšak je otázka či nám to pomôže,  nakoľko sme členským  štátom OSN a členom Európskej únie. 

Potichu a bez veľkých fanfár sa „mudrci“ Európskej Únie rozhodli, že hlúpe národné štáty nebudú stáť v ceste migrácii a nechali formálne schváliť povolenie pre Komisiu EU odsúhlasiť Globálny pakt OSN o bezpečnej riadenej a legálnej migrácii.

Rada Európskej Únie je dôležitým rozhodovacím orgánom EÚ.
Prejednáva a prijíma zákony EÚ. Podľa textu na stránke EÚ, Rada rokuje o legislatívnych aktoch a prijíma ich väčšinou spolu s Európskym parlamentom v rámci riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa označuje aj ako spolurozhodovací postup. Spolurozhodovací postup sa používa v oblastiach politiky, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc alebo spoločnú právomoc s členskými štátmi.

Návrh ROZHODNUTIA RADY EÚ, ktorým sa Komisia oprávňuje schváliť v mene Únie globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v oblasti rozvojovej spolupráce nájde TU!

Je potrebné sa zamyslieť, pokiaľ Slovenská republika bude členom globalizačných organizácií, ktoré potláčajú  národné záujmy; či potom „má zmysel vlastný zákonodarný orgán a vláda SR?“, keď všetko sa schvaľuje o nás a bez nás na globálnej úrovní. Odpoveď´je jasná, má to zmysel, ale vo vláde a v parlamente nesmú byť zapredanci a majú konať v súlade so záujmami Slovenska a začať sami iniciovať nie len neúčasťou na týchto zhromaždeniach, ale jasne nastoliť napríklad cestu Slovexitu po vzore Veľkej Británie.  Slovexit nájdete TU!

V dobe 21. storočia sa rodí migračný – utečenecký pakt za paktom

Po  schválení Globálneho paktu o migrácii, ktorý bol zástupcami 164 krajín sveta na konferencii v Marrákeši aklamáciou oficiálne schválený a ku ktorému sa kvôli obavám o svoju suverenitu nepripojilo viacero štátov sveta, medzi nimi vďaka aktívnym občanom aj Slovensko, je tu ďalšia hrozba, ktorá po celý ten čas existuje a pretláča sa v tieni migračného paktu OSN – Globálny pakt OSN o utečencoch.

Aj tento pakt, podobne ako Globálny pakt o migrácii, bol prvýkrát prijatý 193 štátmi sveta v septembri 2016 tzv. „Newyorskou deklaráciou o utečencoch a migrantoch“, čím boli spustené dva samostatné pakty: Globálny pakt o migrácii a Globálny pakt o utečencoch

Globálny pakt o utečencoch vypracovala kancelária Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) po konzultácii s členskými štátmi OSN a taktiež bude tvoriť podklad pre ďalšie, právne záväzne zmluvy.  Jeho prijatie je ale tiež záludné a tentokrát už nebude prijatý na medzivládnej konferencii ako Globálny pakt o migrácii, ale bude jednoducho schválený Valným zhromaždením OSN v spojení s jeho každoročným uznesením o práci UNHCR 17. decembra 2018.

Globálny pakt o utečencoch je však tiež nejednoznačným dokumentom, v ktorom je taktiež, ako to býva pri takýchto medzinárodných zmluvách zvykom, „diabol“ ukrytý v detailoch. Daná zmluva sa síce týka už utečencov a nie všeobecne migrantov ako tá predošlá, no definícia slova utečenec je tu tiež nejednoznačná, pretože tento druhý pakt sa vzťahuje aj na prisťahovalcov, vnútorne presídlené osoby, či osoby bez štátnej príslušnosti a aj na osoby, ktoré sú vysídlené v dôsledku prírodných katastrof a životného prostredia. Medzi jeho hlavné body patrí „spravodlivé“ prerozdeľovanie týchto utečencov medzi členské štáty OSN, ktoré im majú zabezpečiť vhodné podmienky pre život.

Hlavnými bodmi Globálneho paktu o utečencoch, ktoré sa dajú vnímať ako problémové, sú:

– pakt opätovne definuje presídľovanie mimo naliehavú ochranu utečencov, a to tak, aby zahŕňalo zdieľanie zodpovednosti s cieľom pomôcť hostiteľským krajinám s „bremenami“, ktorým čelia

– pakt zvyšuje tlak na presídľovanie a tlačí na rýchlejšie a flexibilnejšie spôsoby presídľovania

– pakt tlačí na zmiernenie tlaku na krajiny, ktoré poskytujú útočisko veľkému počtu utečencov a na poskytnutie miest k presídleniu a doplnkovým spôsobom prijatia v ďalších krajinách

– pakt uľahčuje zlúčenie rodín utečencov a zahŕňa rozšírenie škály ich rodinných príslušníkov, ktorí by inak nemali oprávnenie v rámci existujúcich mechanizmov presídľovania utečencov za nimi prísť

– pakt poskytuje oficiálnu ochranu nielen utečencom (tj osobám, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o postavení utečencov), ale aj vnútorne presídleným osobám a osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré rozširujú „rozsah medzinárodnej zodpovednosti a zdieľania bremien“ o milióny ďalších

– pakt hovorí o zriadení tzv. podporných skupín pre azylové kapacity, ktoré budú poskytovať pomoc národným orgánom s cieľom posilniť jednotlivé aspekty ich azylových systémov, aby bola zaistená ich spravodlivosť, účinnosť, adaptabilita a integrita (neziskovky ako dozor nad prijímaním migrantov)

Pakt teda opäť tlačí na presídľovanie „utečencov“, rozumej migrantov, do vyspelejších krajín sveta s tým, že dané štáty im majú zabezpečiť vhodné podmienky pre život. V realite to teda bude znamenať, že štáty budú ďalšími, právne záväznými zmluvami (napr. z dielne Eurokomisie) prinútené dať takýmto utečencom okrem práva na zlúčenie rodín aj rovnaké práva ako má domáce obyvateľstvo. Najhoršie na tom všetkom však je, že o tejto druhej „dvojičke“ Globálneho paktu o migrácii, teda o Globálnom pakte o utečencoch sa takmer nepíše, nehovorí v žiadnych mainstreamových médiach.Nehovoriac  aj o tom, že vlády o tom svojich občanov vôbec neinformujú. S daným paktom zatiaľ nesúhlasili len USA a v týchto dňoch svoj nesúhlas vyjadrilo aj Maďarsko, ktoré sa nechalo počuť, že bude v OSN 17. decembra hlasovať proti jeho prijatiu.

Pýtam sa, ako bude v OSN 17.12.2018 hlasovať Slovensko?

Zatiahne nás svojím súhlasom naša vláda do tohto utečeneckého paktu?

Pretože zatiaľ to ani náznakom nevyzerá, že by s ním, podobne ako s Globálnym paktom o migrácii, nesúhlasila. Zatiaľ totiž obyvateľstvo nielenže nevyvinulo ohľadom tohoto paktu žiadny tlak, ale takmer o ňom ani nevie. A Lajčák, ktorý zostal v pozícií ministra zahraničných vecí  a kruhy okolo neho majú po prehre s Globálnym paktom o migrácii o to väčšiu motiváciu tento druhý pakt za Slovensko podpísať. 

Je zrejme, že mi obyčajní občania to už teraz neovplyvníme, pokiaľ nevymeníme celý parlament  presiaknutý štandardnými stranami a stým spojenú vládu a prezidenta SR za takých, ktorí budú hájiť naše práva doma a nie ekonomické záujmy globalizačných žralokov. 

 

 

————————————————————————————————————

Deklarácia – Politické vyhlásenia v Marrákeši z 02. mája 2018

my, Ministri zahraničných vecí, vnútra, integrácia, zodpovední za migráciu a vysokí predstavitelia týchto krajín: Rakúsko, Belgicko, BENIN, BULHARSKO, BURKINA FASO, CABO VERDE, KAMERUN, CENTRÁLNE AFRICKÁ REPUBLIKA, CHAD, KONGO, POBREŽIE SLONOVINY, CHORVÁTSKO, CYPRUS, ČESKÁ REPUBLIKA, DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA KONGO, DÁNSKO, Rovníková Guinea, ESTÓNSKO, FÍNSKO, FRANCÚZSKO, Gabon, GAMBIA, NEMECKO, GHANA, GRÉCKO, GUINEA, GUINEA-BISSAU, ÍRSKO, TALIANSKO, LOTYŠSKO, Libéria, LITVA, LUXEMBURSKO, MALI, MALTA, MAURITÁNIA , MAROKO, HOLANDSKO, Niger, Nigéria, NÓRSKO, POĽSKO, PORTUGALSKO, RUMUNSKO, SÃO TOMÉHO a princíp, SENEGAL, SIERRA LEONE, SLOVENSKO, SLOVINSKO, ŠPANIELSKO, ŠVÉDSKO, ŠVAJČIARSKO, TOGO, TUNISKO a SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO; Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsky komisár pre migráciu, vnútorné veci a bezpečnosť občianstvo; a vysokí predstavitelia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov; Európska komisia; a Alžírsko a Líbya ako pozorovateľské krajiny;

NA ZASADNUTIE  2. mája 2018 v Marakeši na pozvanie Marockého kráľovstva;

UZNÁVAJÚC  rastúci význam migračných otázok na globálnej úrovni všeobecne a v roku 2006, predovšetkým euro-africkej a vnútroafrické vzťahy, ako aj potrebu identifikovať prispôsobené a koordinované odpovede na riadenie migračných tokov vo všetkých ich aspektoch;

PRIPOMÍNAJÚC  záväzky prijaté partnermi v procese Rabate v rámci roka 2006, spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji, vyhlásenie Afriky a EÚ z roku 2014 o migrácii a mobilite, Agenda pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 (tzv. Agenda 2030) prijatá OSN v roku 2015, kedy sa štáty zaviazali “ nenechať nikoho bez pomoci „, Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov (tzv. Global Compact) prijatá 19. septembra 2016 Organizáciou spojených národov. Vyhlásenie o dialógu na vysokej úrovni o migrácii v roku 2013 a Politické vyhlásenia z 5. summitu Africkej únie – Európskej únie z roku 2017;

POTVRDZUJÚC  záväzky, ktoré prijali partneri z procesu Rabate na summite o migrácii vo Vallette v novembri 2015 a zasadnutí vrcholných úradníkov Valletty vo februári 2017, rovnako ako ich dodržiavanie zásad solidarity, partnerstva a spoločnej zodpovednosti v spoločnom riadení migračných otázok pri plnom rešpektovaní ľudských práv;

Kontrolujúcou  záväzok partnerov z procesu Rabatu na účinné vykonávanie spoločného akčného plánu Valletta (JVAP);

ZOHĽADŇUJÚC  mandát udelený procesom Rabate a Chartúme na monitorovanie JVAP, rovnako ako už vykonaného mapovanie, aby sa zabezpečilo jeho následné sledovanie a  odporúčací snahy o implementácii technického nástroja pre dlhodobé sledovanie JVAP;

PRIPOMÍNAJÚC  záväzky, ktoré prijali partneri z procesu Rabatu na ministerských konferenciách v roku 2006, 2008, 2009, 2011 a 2014 a zásady obsiahnuté vo vyhlásení dakarskej z roku 2011 ( operatívneho a súdržného dialógu, pružného a vyváženého prístupu, záväzných partnerov a zdieľanie zodpovednosti ) ;

UZNÁVAJÚC  pokrok dosiahnutý v rámci rôznych plánov a stratégií EÚ v procese Rabate a pri zohľadnení poznatkov získaných z analýz vykonaných na konci Rímskeho programu za obdobie 2014-2017;

POZNAMENÁVAJÚC  hodnotu odborných znalostí a skúseností externých pozorovateľov, ako sú medzinárodné organizácie pôsobiace v oblasti migrácie a azylu, aktéri občianskej spoločnosti, členovia diaspóry a akademickí zástupcovia pri obohacovaní a sprevádzkovanie dialógu; 

PODPORUJÚC  k posilneniu spolupráce s týmito ostatnými prostredníctvom zvýšenia konzultácie;

VEDOMÍ  si toho, že hnacia sila procesu v Rabate je pri určovaní spoločných politických priorít pre otázky migrácie a azylu medzi Afrikou a Európou a jej príspevok k formulácii a implementácii migračných stratégií;

UZNÁVAJÚC,  aby bola zaistená súdržnosť s vykonávacími nástrojmi, ktoré sa objavili od roku 2014 a ktoré nanovo definujú rámec partnerstva, a  vyhnúť sa  duplicite akcií v tomto ohľade a  zaisťovať doplnkovú intervencií; Prijať  marakéšske program pre roky 2018-2020, ktorý zahŕňa súčasné politické vyhlásenie, ako aj cielený operatívny akčný plán, ktorý je založený na regionálnom prístupe rešpektujúce štátnu suverenitu;

SÚHLASIAC  s tým, aby bol program uvedený do súladu s  piatimi oblasťami  JVAP, cieľom zachovať súdržnosť a komplementarita s ním:

  • Oblasť 1: Rozvoj prínosov migrácie a riešenie základných príčin nepravidelnosti migrácie a núteného presunu;
  • Oblasť 2: Legálna migrácia a mobilita;
  • Oblasť 3: Ochrana a azyl;
  • Oblasť 4: Prevencia a boj proti nelegálnej migrácii [ 2 ], pašovanie migrantov a obchodovanie s ľuďmi;
  • Oblasť 5: návrat, readmisii a opätovné začlenenie;

Súvisiace,  aby rovnomerne účinne vykonávali akčný plán, ktorý je prijatý a zahŕňa tieto prierezové priority:

  1. Prístup založený na ľudských právach : vykonávané akcie prispejú k plnému rešpektovaniu ľudských práv a dôstojnosti utečencov a migrantov bez ohľadu na ich migračné status;
  2. Osobitná pozornosť bude venovaná problematike rodu a ochrany migrantov vo zraniteľných situáciách, najmä žien a detí ;
  3. Zvýšená pozornosť venovaná boju proti xenofóbii, rasizmu a diskriminácii : partneri vynaloží úsilie na potláčanie týchto javov a na podporu vyváženého mediálneho narativu o migrácii a diasporách založeného na faktoch a zdôraznenie ich pozitívneho príspevku k rozvoju spoločností v krajinách pôvodu, tranzitu a v krajinách určenia ;
  4. Regionálny prístup : dôjde k identifikácii, formulácii a vykonávaní akcií zohľadňujúcich miestne a regionálne špecifiká.
  5. Prístup všetkým zúčastneným stranám : vo svojich intervenciách sa budú snažiť partneri zapojiť všetky subjekty pod koordináciou vnútroštátnych orgánov (regionálne organizácie, miestne úrady, tradičné a obvyklé orgánmi, zástupcami občianskych spoločností a migrujúcich a utečeneckých komunít, sociálnych partnerov, súkromného sektora a médií a akademickej obce ), ako aj príslušné medzinárodné organizácie, aby zabezpečili koordinované a správne riadenie všetkých dimenzií migračného javu.
  6. Osobitnú pozornosť venovaná zberu, analýze a zdieľanie rozčlenených dát : medzi predpokladanými činnosťami, partneri sa budú snažiť identifikovať súčasné iniciatívy na zdieľanie údajov o migrácii a v prípade potreby sa zaväzujú vykonávať špecifické štúdie pre operačné účely na národnej alebo regionálnej úrovni. Získané údaje a informácie budú prispievať k procesom tvorby migračnej politiky a prispievať k nim;

Rozhodnúc zamerať sa na konkrétne akcie, ktoré odrážajú špecifickú pridanú hodnotu Rabatského procesu. A to najmä vo svoje schopnosti stavať siete technických a politických aktérov , formulovať akcie, ktoré zohľadňujú regionálne špecifiká, a centralizovať informácie zhromaždené v dôsledku ich vykonávaní, pričom súčasne rešpektujú geografickú rovnováhu na všetkých úrovniach;

SÚHLASIAC  s upresnením spôsobov realizácie cielených akcií a využívanie týchto nástrojov príslušnými mechanizmami a nástrojmi pre monitorovanie a hodnotenie realizácie marakéšskeho programu na obdobie 2018-2020 na pravidelnom základe za účelom zlepšenia rozsahu a dosahu.

Maršalský akčný plán 2018-2020

Doména 1: Výhody pre migráciu a riešenie základných príčin nelegálnej migrácie a fenoménu vysídlených osôb

Cieľom agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 je podľa bodu 10.7 “ Uľahčiť riadnu, bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migrácie a mobility ľudí, vrátane vykonávania plánovanej a dobre riadenej migračnej politiky“.

Od svojho založenia Rabatský proces dôsledne presadzoval pozitívny potenciál pravidelné migrácie a kľúčovú úlohu diaspóry pre krajiny pôvodu, tranzitu a určenia. Posilnenie synergií medzi migráciou a rozvojom predstavuje prioritnú oblasť a je špecifickou črtou procesu Rabate. Partneri dialógu súhlasí s touto cestou a zameria sa vo väčšine svojich opatrení na maximalizáciu prínosov pravidelné migrácie pre rozvoj, a to vrátane, ako priority, zameranie na členov diaspóry v tomto procese. Partneri z Rabatského procesu uznávajú viac príčin nelegálnej migrácie a vynúteného premiestnenie.

Tieto základné príčiny, z ktorých väčšina je vzájomne prepojená, musí byť stále viac riešené prostredníctvom širokej škály vhodných reakcií, ako na politickej aj operačnej úrovni. S prihliadnutím na svoj zmiešaný charakter migračných tokov partneri opätovne potvrdzujú svoje záväzky vytvorené v rámci Valletty, aby investovali viac do rozvoja a odstránenia chudoby ako základných príčin nelegálnej migrácie , do podpory humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci v EÚ najviac postihnutým fenoménom vysídlených osôb a zaoberali sa otázkami životného prostredia, bezpečnosťou a problémy s klimatickými zmenami v najviac zasiahnutých regiónoch.

Cieľ 1: Maximalizácia pozitívneho vplyvu pravidelné migrácie na rozvoj

  • Akcia 1: Identifikovať a zdieľať osvedčené postupy, ktoré umožnia krajinám získať lepšie vedomosti o profiloch ich diaspór a prijať alebo optimalizovať stratégie, ktoré podporujú ich ekonomický, sociálny a kultúrny potenciál pre rozvoj, a zároveň analyzovať možné prekážky pre prijatie a optimalizácia týchto osvedčených postupov.
  • Akcia 2: Prispieť k zníženiu nákladov na prevody finančných prostriedkov a na uľahčenie prevodov finančných prostriedkov zasielaných prisťahovalcom do krajín pôvodu , najmä prostredníctvom podpory inovačných alebo existujúcich iniciatív potenciálu digitalizácie. Partneri môžu odkazovať napríklad na vykonanú prácu Africkým inštitútom pre remitencie a jeho sieťou kontaktných miest.
  • Akcia 3: Podporovať iniciatívy, ktoré podporujú podnikanie a produktívne investície medzi mladými ľuďmi z africkej diaspóry (ako je vlajková loď „MEETAfrica Program“ vyvinutý v rámci Rabatského procesu) a povzbudzovať tieto mladých ľudí k tomu, aby využili svoje zručnosti pre prospech svojich krajín pôvodu .

Cieľ 2: Dosiahnuť spoločného chápania základných príčin nelegálne a vynútené migrácia v rámci Rabatského procesu

  • Akcia 4: Analyzovať základné príčiny a urobiť praktické odporúčania (najmä prostredníctvom usporiadanie tematických stretnutí na túto tému) s cieľom zlepšiť začlenenie týchto otázok do rozvoja politiky.
  • Akcia 5: Podporovať systematickejšie začlenenie otázok týkajúcich sa základných príčin nepravidelné migrácie a núteného presídlenia do stratégií a programov sociálno-ekonomického rozvoja na národnej úrovni a do programov rozvojovej spolupráce, a súčasne podporovať prisvojenie existujúcich regionálnych normatívnych rámcov (zrozumiteľne: normatívne rámce = kvóty).
Doména 2: Legálna migrácia a mobilita

Ak vezmeme na vedomie vyššie uvedený cieľ 10.7 Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, partneri Rabatského procese uznávajú, že je potrebné podporovať a posilňovať cestu k pravidelnej migráciu na základe účinných systémov občianskej registrácie a podpory mobility niektorých kategórií cestujúcich (najmä podnikateľov, mladých odborníkov alebo výskumníkov) medzi európskymi a severnými, západnými a stredoafrickými krajinami.

Cieľ 3: Podporovať pravidelnú migráciu a mobilitu, najmä mladých ľudí a žien medzi Európou a severnou, západnej a strednej Afriky v rámci týchto regiónov

  • Akcia 6: podporovať prepájania výmeny medzi inštitúciami odborného vzdelávania a pracovných agentúr v Európe a Afrike, aby sa plne využili zručnosti mladých ľudí z radov prisťahovalcov a prispôsobiť technické školenia potrebám trhu práce. Osobitná pozornosť bude venovaná činnosti zamerané na ženy a mládež.
  • Akcia 7: V súlade s vnútroštátnymi právnymi rámci podporovať projekty, ktorých cieľom je: posilniť prenosnosť práv a sociálnu ochranu pravidelných prisťahovalcov a ich rodín, napríklad prostredníctvom uzatvorenia a vykonávania vhodných dvojstranných, regionálnych alebo regionálnych dohôd a medzinárodných dohovorov.
  • Akcia 8: Identifikovať osvedčené postupy a faktory úspechu, ktoré môžu viesť k rozvoju príslušných politík a podporovať medziregionálnu a vnútroregionálne mobilitu, najmä analýzou existujúcich štúdií okružná migrácia, najmä na regionálnej úrovni.

Cieľ 4: Podporovať zjednodušenie postupov vydávania víz

  • Akcia 9: V duchu partnerstva sa venovať najmä otvorenému dialógu o zjednodušení vydávania víz prostredníctvom stretávania a technických školení.
  • Akcia 10: Podporné akcie určené na zlepšenie prístupnosti, efektívnosti a transparentnosti rôznych vnútroštátnych systémov vydávania víz, vrátane podpory vytvárania miestnych informačných štruktúr alebo zriadenie online informačných portálov.
Doména 3: Ochrana a azyl

Partneri procesu z Rabatu opakujú svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany a azylu, vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v Politickej deklarácii Valletta, a najmä tých, na ktoré sa vzťahuje pri poskytovaní ochrany  „všetkým oprávneným osobám v súlade s medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi“.  Opäť potvrdzujú svoj rešpekt k dôstojnosti utečencov a ďalších násilne vysídlených osôb a ochrane ich ľudských práv bez ohľadu na status. Partneri podporujú úsilie o uzavretí a vykonávaní existujúcich medzinárodných dohovorov, vrátane Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jej znenia z roku 1967. Podporujú tiež budovanie kapacít vnútroštátnych inštitúcií v oblasti azylových systémov.

Cieľ 5: Podporovať opatrenia zamerané na posilnenie ochrany utečencov a ďalších násilím vysídlených osôb

  • Akcia 11: Identifikovať existujúce cezhraničné a regionálne iniciatívy na ochranu v jednej z podoblastí dialógu a navrhnúť opatrenia pre zúčastnené strany zamerané na zlepšenie ochrany utečencov a násilne vysídlené osoby. Osobitná pozornosť sa bude venovať maximálnemu zohľadnenie zraniteľných osôb, najlepšie záujmom detí a potreby maloletých bez sprievodu.
  • Akcia 12: Podporovať prijatie miestnych, národných a regionálnych akčných plánov zameraných na definovanie postupov pre účinnú reakciu, najmä v prípade masívneho presídlenie ľudí.

Cieľ 6: Podporovať integráciu utečencov a násilne vysídlených osôb do spoločnosti hostiteľskej krajiny

  • Akcia 13: Podporovať integráciu utečencov a násilne vysídlených osôb prostredníctvom vytvárania osvetových kampaní zameraných na jednej strane na miestne komunity, a na strane druhej u utečencov a žiadateľov o azyl, ktoré sa týkajú ich práv a povinností v hostiteľskej krajine.
  • Akcia č. 14: Zdieľajte skúsenosti a osvedčené postupy, ktoré podporujú prístup k práci, a ktoré to umožňujú ľuďom, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu, aby sa stali viac samostatnými.
Doména 4: Prevencia a boj proti nelegálnej migrácii, pašovaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi v Európe

Partneri z Rabatského procesu opakujú svoj záväzok voči medzinárodným záväzkom týkajúcich sa prevencie a boja proti pašovaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sú dvojicou závažných foriem organizovaného zločinu podľa medzinárodného práva (Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 2000), proti nadnárodnému organizovanému zločinu podľa dodatočných protokolov OSN proti pašovaniu migrantov po zemi, vzduchom a morom a zamerané na prevenciu, potláčanie a potrestanie osôb obchodujúcich s ľuďmi v Európe, najmä so ženami a deťmi).

V súlade s politickou deklaráciou Valletta partneri povzbudzujú posilnenie úsilia o prevencii a potláčaní týchto javov, a to ako v Európe, tak v Afrike, prostredníctvom rôznych nástrojov. V tomto rámci je hľadanie alternatív k neformálnej ekonomike nezákonného pašovania migrantov a obchodovania s ľuďmi obzvlášť podporované. Partneri uznávajú prínos regionálnych a medzinárodných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Pridaná hodnota Rabatského procesu spočíva  okrem iného  vo svoje schopnosti prepojiť aktérmi dotknutej týmito dvoma javmi, aby sa podporilo vzájomné vzdelávanie a zlepšenie spolupráce.

Cieľ 7: Vybudovať kapacity verejných inštitúcií s kompetenciou v oblastiach integrovaných hraničných riadenia a prevencie a boja proti pašovaniu a obchodovaniu s ľudskými bytosťami v Európe

  • Akcia č. 15: Zlepšiť možnosti zisťovanie vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o pašovanie migrantov, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obchodovania s ľuďmi, ako aj oblasti integrovaného riadenia a kontroly hraníc.
  • Akcia 16: Posilniť justičnú a policajnú spoluprácu na bilaterálnych, medziregionálnych a vnútroregionálne a medziregionálnych úrovniach, na medzinárodnej úrovni týkajúce sa výmeny informácií, pričom zvláštnu pozornosť sa venuje vyšetrovaniu.
  • Akcia 17: Pokračovať a sprevádzať úsilie určené na rozvoj a vykonávanie vhodných opatrení legislatívnych a inštitucionálnych rámcov na národnej a regionálnej úrovni v súlade s Dohovoru OSN z roku 2000 proti nadnárodnému organizovanému zločinu a podľa príslušných ďalších protokolov proti pašovaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi.

Cieľ 8: Zlepšiť ochranu migrantov a osôb, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ktorí boli pašované, a obetí obchodovania s ľuďmi

  • Akcia 18: Uľahčiť výmenu osvedčených postupov v oblasti zvyšovania povedomia a informácií – riziká nelegálnej migrácie a obchodovania s ľuďmi, zamerané najmä na deti a ženy a zapojenie všetkých zainteresovaných strán (štát, diaspóra, médiá, sociálne siete, občianske spoločnosť, medzinárodné organizácie a súkromný sektor).
  • Akcia 19: Formulovať konkrétne reakcie týkajúce sa ochrany a pomoci pašovaným postihnutým osobám a obetiam obchodovania s ľuďmi, konkrétne ženám a dievčatám (recepcia štruktúry, právne poradenstvo, sociálnu, psychosociálne a zdravotné služby, tlmočenie, reintegrácie atď.) A podporovať ich začlenenie do národných , regionálnych a subregionálnych iniciatív a politík.
Doména 5: Návrat, readmisiu a reintegráciu

Partneri z Rabatského procesu opakujú svoje dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva v EÚ oblasti návratu a readmisie a pripomínajú význam udržateľného opätovného začlenenia. Opakujú svoju podporu princípu  nevyhostenia(Migrantov do krajín pôvodu proti ich vôli) a súhlasí s tým, že uprednostňujú dobrovoľný návrat (migrantov). Pripomínajú, že politiky v oblasti návratu a readmisie sú spoločnou zodpovednosťou štátov, a že by mali byť účinné, transparentné a vykonávané s plným rešpektovaním ľudských práv, bezpečnosti a dôstojnosti migrantov. Partneri procesu Rabate oceňujú spoločný pokrok dosiahnutý prostredníctvom politických dialógov, ktoré sa začali v tejto oblasti. Je dôležité, aby sa toto úsilie uskutočnilo, a že tento dialóg bude prevedený do činnosti, čo povedie k posilnenej spolupráce a efektívnejšiemu návrate a spätného prevzatia.

Cieľ 9: Posilniť kapacity príslušných orgánov s cieľom zlepšiť a zabezpečiť identifikačné procesy a vydávanie cestovných dokladov.

  • Akcia 20: Výmena osvedčených postupov týkajúcich sa návratu, readmisie a opätovného začlenenia na národnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni (najmä prostredníctvom regionálnych konzultácií).
  • Akcia 21: Podporovať používanie inovatívnych identifikačných techník. Tematická schôdzka o návrate, readmisii a presídlení, ktoré sa konalo v Bruseli v roku 2016, uvádza okrem iného použitie videokonferencie na identifikáciu alebo predbežnú identifikáciu osôb, systematickejšie používanie odtlačkov prstov alebo využitie spoločných postupov pre zložité prípady. V závislosti na potrebách poskytnúť podporu (technickú pomoc, vzájomnú podporu alebo odbornú prípravu) pre určitú skupinu krajín, aby im pomohli technicky na mieste.

Cieľ 10: Podporovať programy, ktoré zaisťujú bezpečný návrat a udržateľnú reintegráciu prisťahovalcov pri plnom rešpektovaní ich práv a dôstojnosti

  • Akcia 22: Usporiadať vzájomné stretávanie medzi európskymi a africkými mestami as inými príslušnými orgánmi, aby bolo umožnené vzájomné vzdelávanie v oblasti riadenia migrácie, vrátane udržateľnosti návratnosti, budovanie na existujúcich sieťach (ako je iniciatíva  Mesto-Mesto ) a ich úspešné využitie.
  • Akcia 23: Posilniť programy pomoci pri návrate a podporovať sprievodné akcie zamerané na všetky vrátené migrantov v rozvojových politikách a v programoch na miestnej úrovni.

Koniec dokumentu.

——————————————————————————————————

GLOBÁLNY RÁMEC O BEZPEČNEJ, RIADENEJ A LEGÁLNEJ MIGRÁCII, KONEČNÝ NÁVRH 11. júla 2018 – OSN

 

[pdf-embedder url=“http://ruhigroman.sk/wp-content/uploads/2018/12/PaktOSN.pdf“]