Od Atén po brexit… – 3. časť

Myšlienka Ústavy EÚ

NIE-BRRUSELU

Rozširovaním EÚ a nárastom jej vplyvu i pôsobnosti vo všetkých politických, ekonomických aj spoločenských sférach sa pri viacerých rozporných prípadoch ukázalo, že Únia by potrebovala svoju vlastnú základnú zákonnú nadstavbu, ktorá by koordinovala nielen zákony jednotlivých štátov, ale aj zákonodarné snahy samotnej Únie.


eu-court-of-j.Vznikla myšlienka vytvorenia Ústavy EÚ, čo je už samotným označením dokumentu za ústavu pochybné, keďže EÚ nie je štát… Snahám o presadenie dokumentu predchádzali mnohé rokovania a najmä bolo treba viac myslieť na mnohé možné komplikácie, čo v minulosti často sprevádzali viaceré zmluvy, ktoré viedli až k dnešnej podobe EÚ. Pripomeňme si, ako sa to dialo.

V súčasnosti je EÚ riadená niekoľkými zmluvami, ktoré boli počas desaťročí jej vývinu niekoľko razy revidované. Troma pôvodnými či prvotnými zmluvami vytvárajúcimi Európske spoločenstvá boli Zmluva vytvárajúca Európske spoločenstvo uhlia a ocele (1951), Zmluva vytvárajúca Európske spoločenstvo (1957) a Zmluva vytvárajúca Spoločenstvo atómovej energie – Euratom (1957). Štvrtou a najvýznamnejšou zakladajúcou zmluvou potom bola s odstupom istého času Maastrichtská zmluva (1992), ktorá už vytvorila konkrétnu platformu pre vznik Európskej únie.

Zakladajúce zmluvy rôznych systémov európskych spoločenstiev boli pozmenené pri niekoľkých príležitostiach, okrem iných napríklad aj Zmluvou zlučujúcou orgány troch európskych spoločenstiev (1965), Jednotným európskym aktom (1986), Amsterdamskou zmluvou (1997) a napokon Zmluvou z Nice (2001), ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2003. Medzi dodatky zmlúv patria aj prístupové zmluvy podpísané s jednotlivými členskými štátmi.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo

 

 

 

 

Foto zdroj: http://www.rod-pravo.org/espch-obyazal-rossiyu-vyplatit-belovu-kompensaciyu-za-nezakonnyj-arest/