Myšlienky a kroky národovca Ľudovíta Štúra aktuálne aj v roku 2015

Myšlienky a kroky národovca Ľudovíta Štúra aktuálne aj v roku 2015

  V roku 2015 si pripomíname dvesté výročie narodenia jedného z velikánov Slovenského národa Ľ. Štúra, ktorý je jeden z najvýznamnejších osobnosti moderných dejín Slovenska. Uvedená skutočnosť rezonuje aj z uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. Októbra 2014, na základe ktorého bol rok 2015 vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra. Ľudovit ŠtúrĽudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Obci Uhrovec (vtedy Zay- Uhrovec) ako druhé z piatich detí národne uvedomelého učiteľa miestnej evanjelickej školy Samuela Štúra a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej.    //Ľ. Štúr (1815 – 1856)// Niekto by sa mohol spýtať prečo som sa rozhodol o tomto veľkom vlastencovi Slovenského národa napísať tento článok. Mojou odpoveďou by bolo jednoznačne, že Ľ. Štúr od začiatku pochopil, že „je treba zaujať zásadné stanovisko k potrebám slovenského ľudu a zapojiť sa do jeho protifeudálneho zápasu, že treba zrušiť poddanstvo a hospodársku závislosť roľníkov od ich pánov“.(Rozkladajúci sa feudalizmus 1785 – 1848) Dnešná doba je veľmi podobná, aj keď nie je už obdobie feudalizmu, ale pod dnešným rúškom sociálnej demokracie súčasných vlád, ktoré sú síce volené občanmi ako to vychádza aj zo súčasnej Ústavy Slovenskej Republiky „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo" (Čl.2 ods.1 Zákona 460/1992 Zb.).  Samotná ústava to síce garantuje, ale v praxi to tak úplne nie je. Obmedzenia alebo respektíve úpravu nachádzame v množstvách právnych predpisoch napríklad: Zákon voľbách do NR SR č. 333/2004 Z. z.; Zákon o spôsobe voľby prezidenta č.46/1999 Z.z; Zákon o Politických stranách a politických hnutiach č. 85/2005 Z. z a iné právne predpisy. Súčasné vnímanie spoločenských zriadení je veľmi podobné, aj keď by sa niekomu mohlo zdať, že sú zásadné rozdiely medzi feudálnym zriadením a demokratickým zriadením štátu. Určite by mal pravdu, ale môžeme dnes nájsť aj spoločné znaky. V dnešnom svete je skutočnosť, že volených zástupcov v demokratickom systéme volíme na určité obdobie (napr. štyroch rokov) pričom ľud – občan – volič počas tohto obdobia ich nevie odvolať, ako sa nedali odvolať ani vládnuci feudáli. V dobe feudálneho zriadenia sa odvádzala feudálna renta v trojakej podobe naturálnej (poľnohospodárske produkty), peňažnej (určitý finančný obnos) a pracovnej (určité množstvo odpracovaných dní na feudálovom majetku). V dnešnom demokratickom systéme ľudia odvádzajú namiesto feudálnej renty – množstvo druhov a foriem daní a odvodov, z ktorých žijú dnešné vlády a ich úradnícke služobnosti. Dnes dokonca táto demokracia dokázala zaviesť daň z ničoho – zo straty, ktorú by ste darmo hľadali kdekoľvek v histórií. Dnešní volení zástupcovia tzv. Demokracie, vždy pred voľbami nasľubujú svojmu ľudu – občanom neskutočné príbehy, ako sa ich voliči (ľud – občania) budú mať užasne a kritizujú všetkých predtým ako to zle robili. Skutočná podoba je daná aj tým, že obyčajný ľud, dnes väčšina občanov sú chudobní, tak v demokratickom zriadení, ako aj bol chudobný ľud vo feudálnom zriadení. Je smutné, že vrchnosť má silné ekonomické a mocenské zázemie a zabúda na pospolitý ľud. „Obyčajne to býva tak, že tí ktorí sú namyslení, väčšinou sú aj obmedzení: usilujú sa takto zakryť svoju hlúposť, no človek vedomý si svoje sily a dôstojnosti uteká pred pochvalou davu.“(Citát : Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s.125) Tento krátky pohľad je len čiastočné priblíženie dnešnej situácie k obdobiu života, nášho národovca, ktorý sa zasadzoval za práva Slovákov proti šľachte, kde aj dnes vzniká obdobne nutnosť priblížiť sa k žiadostiam Slovenského národa na súčasný stav spoločnosti, ako to pred mnohými rokmi inicioval Štúr a Hurban. Je treba zaujať zásadné stanovisko k potrebám súčasného slovenského ľudu (občana) a zapojiť sa do jeho zápasu s chudobou, vymožiteľnosť práva občana, zabezpečiť prácu za slušnú plácu a to tak, aby bola zabezpečená podpora slušnej životnej úrovne pracujúcich - občanov a nevznikali priepastné rozdiely medzi Slovenským obyvateľstvom. Verím, že ani Ľ. Štúr si nepredstavoval vo svojich predstavách, že moc síce odovzdaná občanmi svojím voleným zástupcom bude zneužívaná jednotlivcami moci, ktorí sa pomocou občanov dostali k vedeniu štátu, aj keď demokratickým volebným spôsobom,   avšak ihneď po získaní moci ju  budú  zneužívať len v prospech  jednotlivcov a nebude na prospech pospolitého ľudu slovenského.   Je potrebné rozvinúť a podporiť zničené poľnohospodárstvo, či priemysel, ktoré je v úpadku za posledných 26 rokov (od Nov.1989) touto spoločnosťou (tzv. volenými politikmi vo vedúcich funkciách štátu a ich zlodejských zoskupení – prezliekačov kabátov). Jedine obroda Slovenského priemyslu a poľnohospodárstva a ich skutočná podpora môže a bude viesť k prosperite Slovenska.  

Skúsme sa zamyslieť čo Ľudovít Štúr presadzoval pre Slovákov .

stur2Štúr sa zasadzoval aj za budovanie priemyslu,železníc a technický pokrok, bol proti nezdaniteľnosti šľachty, nedostatku úveru, žiadal reformy súdov, bol za rozšírenie práva voľby do úradov aj na nešľachticov a všeobecne za zvýšenie úlohy inteligencie vo verejnom živote. V článku Kde leží naša bieda?   Vyslovil presvedčenie, že Slovákov už nič nezastaví na ceste k majetku, osvete, slobode a že raz bude koniec všetkej biedy Slovenského ľudu. V novembri 1847 chcel v Bratislave na Uhorskom sneme presadiťProgram:
  1. Vyhlásiť na sneme zákonné všeobecné a večité zrušenie poddanstva, a to výkupom, ktorý ma na seba vziať krajina, aby sa tak čo najmenej zaťažil obecný ľud.
  2. Zrušiť patrimoniálny súd a vymaniť ľud spod pánskej právomoci.
  3. Zabezpečiť politické práva pospolitého ľudu, aby si mohol v stoliciach a na sneme prostredníctvom svojich zástupcov hájiť svoje záujmy.
  4. Vymaniť výsadné mestečká spod právomoci pánskej stolice, zreorganizovať správu slobodných kráľovských miest na princípe ľudového zastupiteľstva a upevniť ich hlasovacie právo na sneme tak, aby to zodpovedalo ich významu v hospodárskom a spoločenskom živote krajiny.
  5. Zrušiť výsady šľachty a zrovnoprávniť všetkých občanov pred súdom, zrušiť nezdaniteľnosť šľachty a zásadu aviticity, zaistiť nešľachticom prístup do všetkých verejných úradov a zabezpečiť slobodu tlače.
  6. Lepšie usporiadať vyučovanie ľudu a lepšie materiálne zabezpečiť vyučovanie.
Samozrejme nezabudol ani na potrebu adekvátneho zastúpenia Slovenčiny v štátnej správe a pestovanie národných jazykov. Neskôr v roku 1948 (10. Mája) vypracovali v Liptovskom Svätom Mikuláši „Žiadosti Slovenského národa“do 14-tích bodov, ktoré obsahovali tak národné, ako aj sociálne požiadavky slovenského hnutia. Na zverejnenie týchto žiadosti odpovedala (uhorská) vláda na Ľ. Štúra,  Orbana a Hodžu zatykačom. Aby sa vyhli represiám maďarskej revolučnej vlády, nakoľko ich vyhlásila za vlastizradcov a vyhlásili odmenu za ich zaistenie, tak odišli ako aj ďalší do Zagrebu. Ako prvý po nich siahli Srbi. 13-tého mája na kongrese v Karlovaci vyhlásili nezávislú srbskú provinciu Vojvodinu, zvolili si vojvodu a patriarchu. 16. Júna odrazili maďarský útok na Karlovac a vyhlásili spojenectvo Srbov s Chorvátmi. V Júni v Zágrebe sa uskutočnil Chorvátsky snem, ktorý sa vyslovil za Chorvátsku Ústavu a slobodu všetkých južných Slovanov. Začiatkom septembra 1848 sa Ľ. Štúr vrátil zo Zágrebu do Viedne a začal pripravovať ozbrojené povstanie na Hornej zemi v snahe napomôcť Jelačičovmu postupu medzičasom zastavenému uhorskou armádou. 16. septembra 1848 sa vo Viedni na zhromaždení asi 200 Slovanov pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu formálne utvoril najvyšší národný revolučný a vojenský orgán slovenského národného hnutia - Slovenská národná rada (SNR). Tvorili ju Ľudovít Štúr,  J. M. Hurban a M. M. Hodža ako politickí predstavitelia, B. Nosák a J. Bórik ako tajomníci a moravskí dôstojníci B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenská zložka. Prvá Slovenská národná rada bola vrcholný národný orgán, ktorý organizovala Slovenské povstanie (1848 - 1849). Štúr a slovenskí vodcovia sa svojím správaním počas revolúcie v rokoch 1948 -1949 preukázali, že pochopili a odhalili chorobnosť nacionalizmu (vtedy maďarského nacionalizmu), ktoré nemal pochopenie pre existenciu Slovákov.

 

 

Výlet Štúrovcov na Devín

strVýlet štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania, ktoré vyvolalo vlnu Slovenského národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia. Jeho najhorlivejšími hlásateľmi bola mladá generácia slovenskej inteligencie, združená okolo Ľudovíta Štúra. Pozornosť mládeže sa upriamovala na miesta bytostne späté s najslávnejšími obdobiami slovanských a národných dejín. 03Jedným z takýchto miest boli starobylé zrúcaniny Devína. Devín sa dostával do popredia záujmu slovenských národovcov ako symbol národno-zjednocovacieho hnutia, slovenskej štátnosti a svojbytnosti, slovanskej spolupatričnosti, ako nositeľ kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a Cyrilo-metodskej misie.

 

 

 

Devín v slávnostnom šate 25. Apríla 2015 pri oslavách najpopulárnejšieho Slováka Ľudovíta Štúra.

04Pri príležitosti 200. výročia narodenia evanjelika a významného dejiteľa Ľudovíta Štúra sa na Devíne konala celonárodná slávnosť. Zároveň to bola aj spomienka na pamätnú vychádzku štúrovcov na hrad Devín zo dňa 24 Apríla 1836. Súčasťou celonárodného stretnutia boli aj slávnostné evanjelické služby božie na Hrade Devín, kde vystúpil - Kazateľ biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Milan Krivda. Účastníci podujatia postupne položili vence k pamätníku sv. Cyrila a Metoda, k pamätnej tabuli Antona Bernoláka, soche Rastislava a pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra. Na samotnom Hrade nechýbal ani kultúrny program, folklórne vystúpenia či inscenované príbehy zo života štúrovcov. 05Ja osobne cítiac hrdosť slovenskú,uznávajúc pravidla slušnosti a spravodlivosti, vážim si každého, kto za Slovensko a Slovanstvo bojoval a jeho krokmi nám dal príležitosť dnes žiť.  Ľ Štúr bol veľký človek s veľkým slovanským srdcom a ukázal nám cestu, ako budovať našu národnú hrdosť a spravodlivosť. V jeho slovách nachádzam slová, ktoré si ja sám beriem k srdcu. - Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie je s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.( citát: Neopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini,1846,č. 55) „Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov“. ( Reč v Ústave roku 1842, In: AMBRUŠ, J: Ľudovít Štúr dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv. 2s.19) V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!( Citát: Nárečie slovanské alebo potreba písania v tomto nárečí. Na vydanie pripravil H. Bartek. Turčianský S. Martin 1943, s 45) „A kto počúva, počúva seba, alebo zákon – zákon pravdivý je rozumný, vec samu chcejúci, a človek sa potom rovnako rozumom riadi a riadiť sa musí,, ak sa teda podriaďuje zákonu, podriaďuje sa sebe a nikomu inému, iba ak rozumu svojmu, ktorý pri tej istej veci by práve taký zákon bol musel urobiť, snáď nepatrne zmenený, ale v podstate ten istý. I koná teda človek, rozumu svojmu poslušný, slobodne a sám, on je slobodný.“ ( Reč v Ústave roku 1842, In: AMBRUŠ, J: Ľudovít Štúr dielo v piatich zväzkoch, Bratislava 1956, zv.2s.23) 07Niet väčšej radosti, ako z hojnej účasti. Národ náš spanilí Slovenskí, úctu dal svojmu učiteľovi. Je potrebné, aby aj dnešná mládež poznala, kde ma svoje korene a poznala skutočné osobnosti Slovenska. Len vzdelaná mládež a ľud môže byť pevným základom stability a prosperity samého národa Slovanského. Budúcnosť Slovenská musí stáť na hodnotách samotného človeka, jeho vedomia a poznania a úcte jedného k druhému. Som veľmi rád, že som tam stretol veľa rodín s deťmi, lebo rodičia takto môžu zanechať odkaz našej kultúry a histórie pre naše potomstvo. Taktiež som tam stretol mnoho priateľov a kamarátov čo ma teší, lebo takto viem, že Slovensko a jeho ľud vie, že s týmto miestom sa spája veľa historických udalostí, ktoré mali vplyv na vývoj nášho národa. Samotným pripomenutím si pamiatky miesta a aj velikána Ľ. Štúra je dobrým signálom pre našu budúcnosť v kultúrno-spoločenskom napredovaní uvedomujúc si dôležitosti vlastného Slovenského národnostného napredovania. Stretol som tam aj priateľov so Slovenského Hnutia Obrody, ktorí taktiež nadväzujú vo svojich myšlienkach na prácu a odkaz Ľudovíta Štúra. Srdce mi osobne buši keď čítam citáty nášho Slovenského národovca Ľ. Štúra. „Myšlienka Slovenská bola mi od prvej mladosti hviezdou, ona ma zahrievala, obživovala a na veky živiť bude..." (Citát: list M.P. Pogodinovi z 31.10.1846. In: Listy Ľudovíta Štúra I. –III. Zost. J. Ambruš. Bratislava 1956, zv. 2. List 250, s 149) Verím, že Slováci sa budú častejšie stretávať na takýchto spoločných kultúrnych podujatiach a budú držať spolu a chrániť si svoje kultúrne dedičstvo, za ktoré bojovali naši predkovia mnohé roky dozadu. Bol to deň, ktorý sa niesol v duchu priateľstva, porozumenia a Slovanských kultúrnych tradícií. Drahí priatelia ďakujem a verím, že sa stretneme aj na ďalších podujatiach našich národovcov. V Bratislave 26.04.2015 logo    

Môžete sa opýtať

Loading Disqus Comments ...