NIE-BRRUSELU

Čo sa môže stať, ak nebodaj byrokrati v štruktúrach EÚ v budúcnosti dokážu presadiť prijatie akejsi novej ústavy a tak zakotvia vznik nadnárodného „superštátu“? Už sa o to pokúsili v prípade Lisabonskej zmluvy. Ak by im to vtedy prešlo, nedávny brexit by zrejme nebol možný bez veľmi vážnych, vari až fatálnych konzekvencií. Čo je to vlastne ústava a môže ju schváliť napríklad Európsky parlament? Pozrime sa najskôr do minulosti, aby sme mohli uvažovať o budúcnosti.


Európa sa už od čias po zániku bájnej Kréty, Mykén a Tróje začala formovať nielen ako vojenská a kultúrna entita, ale aj ako základňa vhodná pre vznik antickej zákonnosti. Práve z tej zákonnosti čerpali všetky neskoršie obdobia až do súčasnosti, kedy sa stále odvolávame na dedičstvo antickej grécko-rímskej právnej systematiky, ktorá bola príkladom pre vznik moderných európskych demokratických systémov. Dejiny štátnosti na našom kontinente sa úzko viažu na históriu vzniku a vývoja ústavných zákonov.

Za prvý štátny útvar antiky s vlastnou ústavou sú považované Atény ako mestský štát, ktorý v porovnaní so susednými mestami ako boli Sparta či Korint, stanovil jasné pravidlá vzťahu štátu a občanov s (na tú dobu prekvapivo) demokratickými princípmi.

Základným kódexom štátneho zriadenia je podľa vzoru Atén ústava a charakterizujeme ju ako hlavný zákon najvyššej právnej sily, ktorý stanovuje organizáciu a právnu formu štátu, jeho štruktúru, a aj princípy vzájomných vzťahov medzi občanom a štátom. Prvá z významnejších ústav bola aténska Solónova ústava, neskôr v Ríme to boli dekréty, nazývané constitutiones, ktoré sa začali vydávať od čias cisára Hadriána.

Po zániku Rímskej ríše, z ktorej celá Európa prevzala základy rímskeho práva, v stredoveku vznikali v rôznych krajinách a obdobiach ústavám podobné základné zákony ako napríklad Leges fundamentales a Magna Charta Libertatum v Anglicku, Typigenská zmluva, Regerings formen zo 16. storočia, či Lex Regia v Dánsku. Všetky tieto dokumenty mali v podstate zmluvný charakter a išlo v nich o rozdelenie moci medzi panovníka a ostatné vrstvy spoločnosti. Ústave sa podobali aj dokumenty Olivera Cromwella v Anglicku nazvané Dohoda ľudu a Nástroj vlády, no vzťahovali sa len na obdobie Cromwellovej vlády. Nemožno ich ešte považovať za ústavu v pravom slova zmysle, čo platí aj pre Deklaráciu práv človeka a občana po revolúcii 1789 vo Francúzsku.

Zlom nielen v európskej ústavnosti nastal až v priebehu buržoáznodemokratických revolúcií, keď sa prvý raz začali prijímať ústavné zákony v dnešnom zmysle. Už to neboli len formálne zmluvy, ale išlo o skutočné základné zákony štátov. Vo všeobecnosti sa dá odvolávať na rozličné dva zavedené ústavné vzory. Prvý bol francúzsky z roku 1791. Druhý bol americký, kde prvá bola ústava Virgínie z roku 1776 a následne dodnes platná americká ústava z roku 1787, tzv. Jeffersonova.

Spoločné znaky týchto dvoch ústavných vzorov spočívajú v tom, že ústava je základným zákonom štátu a prijali ju legitímni zástupcovia ľudu – vo Francúzsku vtedy ústavodarné zhromaždenie, v USA zástupcovia jednotlivých členských štátov Únie. Legitímna je len taká štátna moc, ktorá sa odvádza od ústavy a tá obsahuje aj dokumenty týkajúce sa ľudských a občianskych práv, ktoré boli prijaté ešte pred ústavami (vo Francúzsku Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789, v USA potom Listina práv z roku 1790.) Odlišnými znakmi dvoch ústavných vzorov je časový horizont platnosti. Prvá francúzska ústava platila len dva roky, kým americká ústava z roku 1787 s dodatkami je platná dodnes. Francúzska ústava zakotvila parlamentarizmus, hoci pôvodne ešte nezrušila monarchiu, americká ústava zaviedla prezidentský systém.

Tieto dva vzory používali v rôznych podmienkach a rôznych krajinách postupne mnohé novovznikajúce štátne útvary. Treba zdôrazniť, že francúzska ústava je ústavou so zakotvením štátotvorného, etnického a občianskeho princípu, ale americká neplatí pre jeden etnický systém, jej zmysel zavádza do praxe pojem „politický národ“, čo je základ pre štát, ktorý nemá národný teda etnický, ale nadnárodný občiansky princíp. Práve toto má byť vzorom pre tvorcov budúcej ústavy EÚ ako tzv. superštátu, ktorý by mal vzniknúť na našom kontinente…

POKRAČOVANIE v piatok 26. augusta 2016

 

 

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo

 

 

 

 

Foto zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Athens#/media/File:Akropolis_by_Leo_von_Klenze.jpg