Od Atén po brexit… – 13.časť

Univerzálnosť ústavy

NIE-BRRUSELU

Ústava SR pri zakotvení práv a slobôd občanov zdôrazňuje významnú skutočnosť, že výkon práv a slobôd jedným občanom nesmie byť na ujmu práv a slobôd iným občanov. Ústava SR vychádza z princípu nedotknuteľnosti a univerzálnosti charakteru prirodzených ľudských práv, teda z toho, že tieto práva občanom nie sú nanútené štátom. V zmysle ústavnej úpravy je sloboda človeka prvotná. Štátna moc môže zasahovať do slobody človeka len vtedy, ak je na to zmocnená zákonom.


1545165761Ústava SR zakotvuje rozsiahly katalóg práv a slobôd občanov. Ide o základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu. Všetky práva, ktoré sú zakotvené v ústavných zákonoch rôznych štátov po celom svete, sa nazývajú základné alebo ústavné práva a slobody občanov. Ústavné práva a slobody občanov, ich obsah, rozsah a realizácia, resp. ich uplatňovanie v spoločensko-politickej praxi je rozhodujúcim kritériom stupňa demokratickosti či nedemokratickosti konkrétneho štátu.
Ústava SR presne zakotvuje podmienky, za ktorých je možné obmedziť základné práva a slobody občana. Obmedzenia sú možné len na základe zákona, a nie na základe právnych noriem nižšej právnej sily. Obmedzenie práv a slobôd občanov musí byť v súlade s Ústavou SR. Treba zdôrazniť, že v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Ústave SR sa uplatňuje princíp priority medzinárodnoprávnych noriem zakotvených v medzinárodných zmluvách zaväzujúcich a vyhlásených na území Slovenskej republiky, čím sa vlastne postavenie občana a jeho právna ochrana v oblasti ľudských práv a základných slobôd internacionalizuje.
V Ústave Slovenskej republiky sú zakotvené aj právne záruky ako prezumpcia neviny, princíp rovnosti a objektívnosti. V súvislosti s realizáciou základných práv a slobôd treba zdôrazniť, že ak by došlo k porušeniu práv a slobôd občana, ten sa môže obrátiť na všeobecný súd o ochranu svojich práv, v prípade, že nepochodí, alebo nie je spokojný s rozhodnutím, môže sa obrátiť na Ústavný súd SR. Ďalej existuje možnosť obrátiť sa o ochranu občianskych práv a slobôd aj na Európsky súd pre ľudské práva. Medzi demokratické inštitúty zakotvené v Ústave SR ešte patria územná samospráva a referendum. Ústava zakotvila podmienky, za ktorých sa koná referendum a kto ho môže iniciovať ako i vyhlásiť.
Územná samospráva je v Ústave SR zakotvená tak, aby sa mohli v plnej miere uplatniť jej demokratické prvky a prednosti v riadení verejných vecí. Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
Je známe, že Ústava SR sa stala základom budovania právneho a demokratického štátu, ako aj základom budovania politického systému a právneho poriadku Slovenskej republiky. Vytvorila i ústavno-právny základ pre možnosť vstupu Slovenskej republiky do medzinárodných európsko-atlantických štruktúr, do Rady Európy a mnohých medzinárodných organizácií. Obsah Ústavy Slovenskej republiky potvrdzuje aj stanovisko parlamentného zhromaždenia Rady Európy z obdobia prijímania SR do Rady Európy dňa 11. júna 1993, v ktorom sa okrem iného hovorí: „Nová ústava , ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993 utvára z Slovenskej republiky štát, ktorý uznáva vládu zákona a zaručuje ľudské práva a základné slobody“. Ostáva si len priať, aby to skutočne v súčasnosti aj v budúcnosti bola pravda…

 

.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo

 

 

 

 

 

Foto zdroj: https://spravy.cohladas.sk/Vladim%C3%ADr_Me%C4%8Diar

Comments are closed.