Od Atén po brexit… – 4.časť

Vznik novej entity

NIE-BRRUSELU

Maastrichtská zmluva vytvorila novú entitu - Európsku úniu s trojpilierovou štruktúrou: komunitárny pilier (korešpondujúci s troma zmluvami vytvárajúcimi Spoločenstvá), pilier spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a napokon pilier spravodlivosti a vnútorných záležitostí.


vertrag-maastrichtAmsterdamská zmluva presunula pod komunitný pilier časť aktivít, ktoré patrili do tretieho piliera, ktorý tak ostal obmedzený len na súdnu a policajnú spoluprácu štátov v trestných záležitostiach. Hlavnou charakteristikou druhého a tretieho piliera sú rozhodovacie procedúry a nástroje, ktoré majú viac medzivládnu podstatu, než tie v prvom pilieri („metódy Spoločenstva“).

Napokon prišla snaha o vytvorenie najvyššieho základného kódexu. „Zmluva vytvárajúca ústavu pre Európu“ (ústavná zmluva, ústava) bola jednotným textom nahrádzajúcim existujúce zmluvy, ktorý dáva Európskej únii naviac právnu subjektivitu podľa domáceho i medzinárodného práva, čo by však predpokladalo vznik akéhosi „superštátu“ blízkeho takému modelu, akým boli konštituované USA.

Ústavná zmluva tri piliere zlučuje, hoci v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej politiky a obrany ponecháva samostatné procedúry.

Po prvý raz v histórii revízie zmlúv bola použitá na vytvorenie ústavnej zmluvy transparentnejšia a údajne aj demokratickejšia „metóda Konventu“. O návrhu potom diskutovali členské krajiny na medzivládnej konferencii (IGC). Konvent, ktorý vypracoval konečnú verziu návrhu v júli 2003, združoval hlavných aktérov debaty o budúcnosti EÚ: zástupcov vlád (15 členských krajín a 13 kandidátskych krajín), zástupcov národných parlamentov, Európskeho parlamentu a Komisie EÚ, pozorovateľov z Výboru regiónov a Hospodárskeho a sociálneho výboru, ďalej tiež zástupcov európskych sociálnych partnerov a európskeho ombudsmana.

Navrhovaná ústava bola pôvodne zmluvou, ktorá by musela byť ratifikovaná všetkými členskými krajinami. Niektoré mohli vnútroštátne schvaľovanie či odmietnutie podstúpiť v referende, iné hlasovaním v parlamentoch. Keďže ju však dva roky po jej podpise ratifikovali len štyri pätiny členských krajín, Európska rada musela prehodnotiť situáciu. Ďalšie modifikácie zmluvy by si vyžiadali jednomyseľný súhlas členských krajín. Na niektoré zmeny, ako napríklad rozšírenie oblastí, o ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, malo stačiť jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady.

Nová úniková klauzula členským krajinám umožňovala vystúpiť z EÚ, čo dovtedy nebolo v nijakej predchádzajúcej zmluve.

Ústava sa skladala zo štyroch častí: 1 - Definície cieľov, právomocí, rozhodovacích procedúr a inštitúcií únie. 2 - Charta základných práv. 3 - Politika a opatrenia únie zahŕňajúce ustanovenia súčasných zmlúv. 4 - Záverečné klauzuly, vrátane procedúr pre prijatie a zmenu ústavy. Ústava mala zjednodušovať právne nástroje využívané pri opatreniach EÚ. Ich počet sa mal obmedziť z pätnástich (ktoré sa využívali) na šesť. Boli to plánované zákony a rámcové zákony (legislatívne akty), regulácie a rozhodnutia (implementačné akty), odporúčania a názory (nezáväzné akty).

Proklamovaným zámerom tvorcov návrhu Ústavy EÚ bolo zefektívnenie činností európskych orgánov. Zámer sa však naplniť nepodarilo...

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKORR_logo

        Foto zdroj: https://www.niejetotak.sk/7-februar/

Comments are closed.