Slovenská vlastiveda – Identita a vlastenectvo

Identita u každého človeka je dôležitá preto, aby sa dobre začlenil do ľudského spoločenstva a bol ochotný a schopný podieľať sa na jej tvorbe. Túžbu a potrebu niekam patriť máme dané už v našich génoch. V spoločenstve ľudí sa dieťa učí všetkým zvyklostiam (tradíciám) a názorom iných. Vníma, ako k nemu jeho spoločenstvo pristupuje. Či ho prijíma s láskou, alebo má k nemu nejaké výhrady. Identita človeka je znalosť seba samého, kým by chcel a mal byť, a aby žil naozajstný, voči sebe samému úprimný a nefalšovaný život. Človek by si mal byť vedomý sám seba a vedieť sa zaradiť v spoločnosti, ktorá mu je blízka. Mal by poznať svoje silné i slabé stránky a rozumieť svojmu vnútornému prežívaniu. Taký človek je schopný pochopiť aj druhých ľudí a vojsť s nimi do vzťahu. Pevnú a stabilnú identitu potrebuje, aby samostatne fungoval vo svojom živote, láske a v priateľstve s ostatnými ľuďmi spoločnosti.

Identita spoločenstva ľudí sa spája s kultúrnymi hodnotami spoločnosti, ktoré sú nám blízke, tradičné, a odovzdávajú sa z pokolenia na pokolenie. Nadarmo sa nehovorí aký otec taký syn a aká matka taká Katka. Práve naši rodičia nás svojou výchovou vedú do budúcnosti a ukazujú nám cestu kto sme a kam patríme. Historický môžeme povedať, že naša identita sa zakladá aj na národných, kultúrnych a tradičných hodnotách. Aj v tomto si môžeme povedať porekadlo aký kraj taký mrav. Tu potom vidíme rozdielnosť a blízkosť jednotlivých kultúr. Slovenská kultúra a jej identita je v nás Slovákoch daná historickými koreňmi. Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvykoslovie. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Príčinou ich vzniku býval strach z neznáma, neschopnosť vysvetliť prírodné javy, ako aj snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. V dôsledku toho sa objavilo množstvo povier, mýtov a legiend. Najviac zvykov bolo spojených s narodením a úmrtím človeka.

Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus (najmä tie z predkresťanských čias), s príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter, t. j. viazali sa na určitý región Slovenska. Dokonca môžeme povedať, že čo dedina - to iné zvyky. Napriek tomu si je Slovensko v mnohom podobné a spájajú ich osobnosti, ktoré viedli národno-oslobodzovací boj za Slovensku zvrchovanosť, vlastný štát, či vlastný úradný jazyk. Práve tieto osobnosti našich dejín a ich identita k slovenskému národu nám postupne otvárala cestu slobody a sebaurčenie Slovenského národa. Práve súdržnosť národa je daná aj pri príležitostiach k spomienkam na našich buditeľov, kde sa realizujú národné slávnosti. Jednou z týchto slávnosti aj slávnosť na Devíne, ktorú každoročne usporadúva Matica Slovenská „Cyrilo-metodské slávnosti“, ktoré sa konali 23 apríla 2016. Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKOPráve tu sme sa rozhodli, že občiansko-politická iniciatíva SPOLOČNE ZA SLOVENSKO sa pokúsi tvoriť dokumentaristické publikácie o Slovenskej vlastivede očami skutočných slovenských vlastencov. „Vlastenectvo je vnútorný pocit hrdosti na príslušnosť k národu, snaha hájiť záujmy svojho národa.“ Z toho vyplýva, že vlastenec je človek, ktorý cíti národnú hrdosť a háji záujmy Slovenského národa a Slovenskej identity nás Slovákov.

Roman Ruhig

Comments are closed.