SNP bolo potlačené za 61 dní aj z dôvodu, že Slováci boli klamaní povstalcami, ktorí hlásali rôzne lživé prehlásenia.

V tento deň si Slovensko pripomína 72. výročie začiatku SNP, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Slovenské národné povstanie alebo vzbura je jednou z udalostí slovenských dejín, ale aj tragickým časom pre množstvo Slovákov, ktorí museli zomrieť počas druhej svetovej vojny.

Slovenské národné povstanie bolo ozbrojené povstanie organizované Slovenským odbojom s cieľom potlačenia Nemecko-fašistickej nadvlády, obnovenie Československa a pomoc vstupu Sovietskym vojskám do západnej Európy. Slovenské národné povstanie vyhlásili večer 29. augusta, ale prvé bitky jedného z najväčších povstaní proti fašizmu a najväčšieho ozbrojeného odporu v histórii Slovákov sa začali skôr. Keď sa pripravoval Ján Golian, povstalecký veliteľ, na prečítanie výzvy k národu, v Žiline a okolí už zúrili boje.

Dukla_Pass_battle_monumentPredzvesťou SNP už začalo druhé ilegálne ústredné vedenie KSS, ktoré vydalo smernicu, v ktorej nabádalo k zakladaniu partizánskych skupín, tzv. bojových jánošíkovských družín. V novembri 1941 poverilo touto úlohou Jozefa Lietavca. Na jar 1942 komunisti utvorili Ústredný národný revolučný výbor a vyzývali občanov, aby zakladali revolučné národné výbory ako „orgány boja za oslobodenie Slovenska“. Odozva verejnosti bola v tej dobe minimálna. V roku 1944 už väčšina jánošíkovských družín de facto neexistovala iba pár jednotlivcov sústreďovalo zbrane a výstroj v horách a vydávala agitačné letáky. V horských oblastiach Slovenska začali spontánne vznikať skupiny, zväčša tvorené sovietskymi vojakmi, ktorí utiekli zo zajateckých táborov. Ich činnosť bez zbraní sa sústredila skôr na prežívanie a vyhýbanie sa zatknutiu, ako skutočnému boju proti nacizmu. Od konca roku 1943 sa začali vytvárať tri partizánske jednotky, ktoré neskôr zohrali významnú úlohu v ďalšom dianí. Bola to Uhrova skupina na západnom Slovensku, Žigorova skupina na Martinských holiach a jednotka Kukorelliho na východe. Tieto skupiny sa v priebehu leta 1944 spojili s komunistickými skupinami, ktorým velili sovietski dôstojníci. Komunistami organizované oddiely sa sústredili na ozbrojený boj a pomoc postupujúcej Červenej armáde tak ako im to diktovali ich vodcovia z Moskvy a partizánskeho ústredia z Kyjeva. Moc nad partizánmi v skutočnosti mal len Ústredný štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) v Kyjeve a slovenskí komunisti nad nimi mali len formálnu moc, respektíve domácu podporu a pomoc. Sovietmi vedené partizánske jednotky sa podieľali veľkou mierou na vytvorení partizánskeho hnutia, ktoré viedlo bojovú činnosť aj po porážke povstania najmä vďaka tomu, že si stihli pripraviť zásobovacie základne ešte pred začiatkom povstania.

g008cV roku 1943 E. Beneš, samozvaný vodca česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne, inicioval prípravy na možnú vzburu, keď kontaktoval základy odboja. Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR z 12. decembra 1943 okrem iného prerokúvala aj otázky súvisiace s prípravou a výcvikom partizánskych organizátorských skupín a ich presun na Slovensko. Ich výcvik prebehol v lete 1944 v Obarove pri rovne a v Sviatošine pri Kyjeve v ZSSR V septembri 1944 vznikla povstalecká Slovenská národná rad. Bola tiež sformovaná konšpiračná skupina vojakov a politikov zodpovedná za predbežnú prípravu povstania.

V marci 1944 podplukovník Ján Golian prevzal velenie nad prípravami. Konšpiranti nazhromaždili zásoby a peniaze v základniach na strednom a východnom Slovensku. Prevoz štátneho pokladu z Bratislavy do Kremnice napríklad odôvodňovali nebezpečenstvom náletov na hlavné mesto, zabezpečil prevoz troch miliárd korún do Banskej Bystrice. V tej dobe už bolo približne 3200 slovenských vojakov zajatých červenou armádou, ktorí následne dezertovali alebo vstúpili do partizánskych skupín.

V apríli 1944 dvaja slovenskí židia Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler utiekli z táboru v Osvienčime. Hovorili o svedectve, vykonávaných zverstvách nacistov v koncentračnom tábore, čím chceli poukázať a vytvoriť odpor k Nemcom. Na Slovensku sa začal stupňoval odpor k Nemcom a druhotne podľa komunistickej propagandy aj k Tisovej vláde, tá však stále nachádzala veľa priaznivcov medzi obyčajným ľudom a najmä katolíkmi.

V noci z 25. na 26. júla 1944 bola v priestore Liptovskej Osady pri Ružomberku vysadená prvá partizánska organizátorská skupina, ktorej velil nadporučík p. Veličko. Skupina mala 11 členov, z toho dvaja boli Slováci. Do konca vojny vysadil hlavný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve na území Slovenska 53 organizátorských skupín približne s 1 200 osobami. Po príchode sovietskych odborníkov, ktorých podporovalo obrovské zázemie, začal nadobúdať vážnosť. Začala sa stupňovať aktivita partizánskych skupín v Nízkych Tatrách a priľahlých podhorských oblastiach. Napríklad v polovici roku 1944 začali na Slovensku svoju činnosť jednotky Čapajev a Pugačev.

SNP vzniklo po tom, čo sa nemecká armáda začala obávať o destabilizáciu situácie na Slovensku, čo bolo zároveň pre Nemcov výbornou zámienkou na vstup nemeckých vojsk na naše územie.

201208271038_nastup-jednotky-povstaleckej-armadyNemci potlačili Slovenské národné povstanie za 61 dní, ale počas nich tiež prebehli bitky, ktoré znamenali viac, než by výsledok povstania napovedal. Také bitky sa odohrali v Strečne a v Telgárte. Centrum povstania bolo v Banskej Bystrici, kde zasadali aj povstalecké orgány a bolo vyhlásené obnovenie Československej republiky. Povstaleckí vojaci sa proti presile nemeckých vojsk vydržali brániť dva mesiace. Ďalším faktorom porážky boli aj klamstva pri agitácii ľudí do zbrane k povstaniu. Slováci boli klamaní povstalcami, ktorí hlásali rôzne lživé prehlásenia. Napríklad jeden z organizátorov povstania Mirko Vesel v rozhlasovom vysielaní hlásil, že „Nemci zrušili Slovenskú republiku, uväznili prezidenta Dr. Jozefa Tisu a odvliekli ho do Malaciek, kde ho majú zastreliť....Maďari už prekročili hranice pri Lučenci.

Na niektorých miestach sa Slováci skutočne chopili zbrane na ochranu Slovenskej republiky. Zmena ich postoja však na seba nenechala dlho čakať. Časť ľudí, ktorá povstala so zbraňou v ruke, po Tisovom prejave ďalší deň pochopila, že sadla na lep propagande a zložila zbrane. Po potlačení povstania menšia časť vojakov prešla na partizánske boje a zvyšok sa vrátil do svojich domovov, alebo padli do zajatia nemeckých vojsk, ktorí boli neskôr prepustení.

Názory na SNP sú rôzne a stále živnou aktuálnou témou najmä pre historikov, ktorí boli umlčiavaní v ich získavaných vedomostiach, počas takmer štyridsaťpäť ročného povojnového socialistického zriadenia.

Je potrebné všetkým, no najmä mladým ľuďom pripomínať, ako ťažko sa rodila sloboda nášho národa a kto všetko, akí hrdinovia majú podiel na národnooslobodzovacom boji za Slovenskú zvrchovanú štátnosť. Nie všetci si myslia, že účastníci SNP boli hrdinovia, sú aj názory, že išlo o vzbúrencov proti hospodársky sa rozvíjajúcemu Slovenskému štátu a jeho vedeniu. Skutočnosťou je fakt, že zomierali nevinní Slováci z nevydareného puču karieristických dôstojníkov, snahy KSS o likvidáciu ľudovcov, návrat E. Beneša k svojej moci a malej skupiny evanjelickej inteligencie, a to všetko podporované z partizánskeho ústredia Kyjeva a sovietskymi parašutistami.

normal_SNPKAM_gh98V čase druhej svetovej vojny občania Slovenského štátu až do vypuknutia SNP nevedeli o skutočných vojnových bojoch, ktoré Slovensko obchádzali a ľudia viacmenej žili spokojne.

Tak ako iné historické udalosti aj SNP ma svoje svetlé, ale aj temné stránky, ktoré stoja v protiklade. Na jednej strane idea o obnovenie Československa a hrdinstvo v boji proti nemeckému fašizmu a na druhej strane potlačenie Slovenského štátu, masové vraždy civilného obyvateľstva spáchane niektorými partizánskymi skupinami, ale aj nemeckými dôstojníkmi na výstrahu podporovateľov partizánov. To všetko bolo len pre komunistické predstavy o vládnutí.

V súvislosti so SNP vznikol aj tzv. fenomén ”Povstania proti vlastnému národu a štátu”. Je ťažké určiť, či tento fenomén vznikol len na odpútanie pozornosti od iných problémov. Situácia v roku 1944 bola pre nacistické Nemecko a nielen preň kritická. Červená armáda postupovala aj na ostatných frontoch. Začínalo byť nad slnko jasnejšie, že Slovensko bude obsadené nemeckou armádou, keďže sa malo onedlho stať nárazníkovou zónou Nemeckej ríše proti postupujúcej červenej armády. SNP bolo dostatočnou zámienkou pre obsadenie slovenského územia Nemcami.

Práve v tomto období po potlačení SNP a obsadení Slovenského štátu nemeckou armádou sme začali pociťovať aj na Slovensku, čo je to vojna doslovne spätá na boj o život, ale aj politická vojna a presadzovanie komunistického (boľševického) myslenia.

slovak_17_marec-page-001-1-1000x628Opätovne si môžeme pripomenúť dva diametrálne odlišné názory na SNP . Prvý by sa dal charakterizovať ako názor, ktorý sa v súčasnosti prezentuje aj v školách, kde druhý názor je názorom, ktorý bol a je potláčaný Tisových obhajcov. Obvinenie Dr. Tisa po potlačení SNP sa týka vyznamenávania nemeckých dôstojníkov dňa 30. októbra 1944 po dobytí Banskej Bystrice, kde aj slúžil ďakovnú omšu. Tomu však predchádzal pred odchodom do Banskej Bystrice dvojhodinový telefonický rozhovor Dr. Tisa s nemeckým generálom Höfflem, s ktorým sa dohodol, že vyznamená nemeckých dôstojníkov len za troch podmienok: „1. Nemci upustia od deportácie 20 000 slovenských vojakov do Nemecka. 2. Nemci upustia od zastrelenia 300 rukojemníkov. 3. Nemci upustia od zbombardovania troch miest, Banskej Bystrice, Zvolena a Brezna.” Vysvetlenia Tisovho konania v tomto prípade sú jasné. Na Slovensku síce nastalo obdobie teroru a represálií, ale Tiso pravdepodobne zabránil tomu najhoršiemu. Zdá sa, že Tiso v tomto prípade ”prehltol” svoju hrdosť, aby zabránil tomu najhoršiemu a zachránil asi 200 000 ľudských životov. Preto je úplne namieste povedať, že SNP bolo predčasné ( čo skonštatoval aj sám Dr. Jozef Tiso) a pre Slovenský národ s veľkými otáznikmi.

12004034_1208678222492737_2294494091577191232_nJedno je isté ! Treba sa ponaučiť z histórie, kde zomrelo mnoho nevinných ľudí počas druhej svetovej vojny a SNP. Práve dnes máme štátny sviatok na deň vzniku SNP, ktoré je možno pre súčasné poznanie polemické, avšak netreba sa nad tým zamýšľať a treba sa skôr ponaučiť a vystríhať sa akýmkoľvek pučistom, ozbrojeným povstaniam, vojnám, kde zomierajú nevinní ľudia , naši blízky.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKOAj dnes si treba uvedomiť, že mier je posolstvom práva na život a preto ho treba chrániť spoločnými silami. Treba viesť politiku štátno-národnú v prospech svojich občanov a spolupracovať aj s inými štátmi a národmi v mieri, bez akejkoľvek nadvlády. Právo na život nám dáva naša matička ZEM o ktorú sa musíme starať, lebo ona sa stará o nás, aby sme mali, kde žiť.

Roman Ruhig

 

Comments are closed.